Dozrievanie hrozna v roku 2014

Rok 2014 môjmu  hroznu voľajako nepraje. V júli bolo daždivo a august bol ešte horší, zrážok až príliš a teploty sa znížili pod priemer. Podľa mojich predpokladov malo byť prvé  hrozno Super Extra (2.rok) a Axinija(3.rok). Tak sa aj stalo, ale spomínané odrody boli jedlé až 15. augusta. Z ich cukornatosťou to však nebolo nijak pozitívne. U oboch kríkov to bola prvá úroda, pričom na Axiniji bol jediný strapec, na SE som ponechal tri strapce.  Rast SE bol podstatne silnejší, hrozna bolo už v 2. roku viac a bolo a o niečo sladšie.

Po 105 dňoch mala byť jedlá aj odroda Džafar kara, ale bobule sa začali vyfarbovať až  20. augusta. Pričom som strapec od mája zmenšoval, nakoľko rast kríku bol veľmi slabý.

Najväčšiu radosť som mal z odrody Livija (3.rok). Už na jar bolo zrejmé, že na Liviji bude naozaj veľká úroda (prvá). Pre istotu som odstránil polovicu kvetov už začiatkom júna, následne koncom júna som odstránil ešte polovicu strapcov.  Bola sladká s príchuťou muškátu, cukru by som však prijal viac. Ani farba nebola pekná ružová.  Vzhľadom na množstvo vody začali bobule praskať a tak som ani neľutoval, že deti nechceli čakať a hrozno pojedli už 15. augusta. Len som nestihol odvážiť strapce ani bobule.

Super úroda(prvá) bola na odrode Jubilej novočerkasska (3.rok). Na kríku som ponechal iba 5 strapcov. Dozrievanie sa naťahovalo a 10. augusta boli vrchné bobule prijateľné, ale počkal som ešte až do 20. augusta. Cukru bolo trochu viac, ale v niektorých bobuliach bola prítomná trpkosť. Lenže už nebolo možné čakať, nakoľko bobule po daždi praskali a výhľad počasia bol negatívny. Sila rastu bola iba nadpriemerná, takže ešte očakávam zlepšenie v ďalších sezónach.

Najväčšiu úrodu(druhá) mal Vostorg (3.rok). Celkovo 10 strapcov (priemer 600g) vrchné bobule boli jedlé už 15. augusta, 22. už boli veľmi chutné. Aktuálne som na kríku ponechal 3 strapce, aby som si overil, či sa zvýši cukornatosť. Otázka je či sa pri súčasnom počasí zvýši cukornatosť a zároveň nepopraskajú bobule.

Toho roku ešte čakám na okoštovanie odrôd (prvé úrody) Monarch (predpoklad zrelosti 30.8.), Car David (predpoklad zrelosti 30.8.), Svetlana (predpoklad zrelosti 10.9.), Kraseň (predpoklad zrelosti 30.9.), Ružový oblak (predpoklad zrelosti 10.9.) , Jalovenskij ustojčivij (predpoklad zrelosti 10.10.), Original čierny (predpoklad zrelosti 20.9.) a Džafar kara (predpoklad zrelosti 30.8.).

Celkovo to vyzerá tak, že 100 dní dozrievania hrozna pre TN pripadlo na deň 15.augusta. Nedostatočnú cukornatosť dávam do súvislosti s nedostatkom slnka a nemožnosťou čakať na dokonalé dozretie kvôli častým zrážkam. Problém je aj v tom, že výsadba je mladá a ešte pár rokov potrvá kým sa dokonale zakorení a sila rastu a aj úroda bude "predpisová".

Ostatné odrody som toho roku ponechal bez kvetov...

Hubovité choroby

      Zdá sa, že dve najväčšie obdivovateľky hrozna už sú tu. Perenospóra a múčnatka majú hlavnú zásluhu na odbyte chemických preparátov pre vinohradníkov. Toho roku (2014) som v Modre zaznamenal príchod perenospóry už v v druhej polovici mája. Múčnatka v Trenčíne zúri od konca júna. Diagnostika nie je až taká zložitá, aj keď na PIWI odrodách sa choroba prejavuje vždy trošku inak ako na starších citlivých odrodách. Všetko závisí od počasia resp. hlavne zrážok a teplôt. Nedávno som bol na návšteve vo vinohrade, kde som mal možnosť prvý krát vidieť tieto choroby "v akcii". Zničené listy, čierne fľaky na výhonoch, strapce s odumierajúcimi bobuľami. 

      Aj napriek všeobecnému želaniu nestriekať, niekedy nie je možné inak zachrániť hrozno. Ak však nad ním stratíte kontrolu (myslím kríkom viniča), tak aj postrek je už len strata času. Ak sa teda chcete pustiť do pestovania viniča, neočakávajte, že existuje možnosť zasadiť hrozno a potom už len každý rok oberať stále viac a viac úrody. To je nemožné a odroda, ktorá by zvládla existovať bez starostlivosti a ešte by ju nebolo treba striekať - NEEXISTUJE!

Agrotechnika je základ. Je to spôsob pestovania a musí pestovateľovi pomôcť pri získavaní úrody a zároveň udržovať krík v dobrom zdravotnom stave. Vinič potrebuje slnko a teplo, ale ešte viac potrebuje vzduch (dokonca aj v koreňoch).  Dôležité je správne zaťaženie a znamená, že na kríku bude len toľko výhonov a hrozna, koľko krík dokáže uživiť. Nie viac, ale ani menej.

Spodná strana listu perenospóra na odrode Originál čierny

Fotka vrchnej strany toho istého listu - perenospóra

 

Perenospóra

Dalo by sa povedať, že táto krásavica má rada vodu a tmu. Ak teda nebude mokrý list a bude mať veľa svetla choroba nebude prosperovať. Samozrejme má rada aj teplo, ale to viniču zobrať nemôžeme. Listy a strapce by mali byť čo najďalej od zeme. Ja napadnuté listy odstraňujem, spodné listy okolo strapcov odstraňujem v každom prípade. Výhony sa nesmú krížiť ani si navzájom tieniť. Ak sú príliš "nahusto", tak celý výhon odstránim. Ak ju chceme bezpečne spoznať, podozrivý list vložíme do mokrého sáčka  do tmy a tepla. Najlepšie na noc do bytu. Ak ide o perenospóru, do rána nám na spodnej strane listu "vykvitne" biely povlak. V úplne prvotných štádiách sa na liste vyskytuje mozaika presne ohraničených bledo a tmavozelených plôch.  Na bobuliach sa prejavuje ako "zvädnutie", celá bobuľa sa "zosuší" a zhnedne. Videl som na Izabele perenospóru na listoch, bobule sú zatiaľ OK.

Múčnatka

Táto dobrota je u nás (Trenčín) všade. Má rada vlhko (nie tečúcu vodu), tieň a dusík. Vysoké teploty (nad 30C) ju ničia. Opäť je potrebné zabezpečiť vetranie kríka a hlavne strapcov.  Tiež platí čím ďalej od zeme, tým lepšie. Prejavy sú nenápadné, začína bledožltými fliačikmi, ktoré sú viditeľné na vrchnej strane listov. Často je najskôr viditeľná ako čierna kresba (pavučinka) na zelených výhonoch. Na bobuliach vytvára šedý povlak, neskôr bobule praskajú, akoby mali semená vypadnúť. Neviem či sa mi podarí odfotiť múčnatku na bobuliach Vostorgu. Mám aj stopy choroby na Monarchovi (strapec), ale listy aj samotné bobule sú zatiaľ OK. 

Fotka múčnatky na vrchnej strane listu u odrody Jalovenskij ustojčivij

 

Obe choroby prenikajú do rastliny, kŕmia sa a zároveň pripravujú na ďalšiu sezónu. Aj preto je dôležité staré lístie a révu z vinohradu odstrániť a napr. skompostovať.

Chemický postrek je pomerne účinný, ak je urobený včas. Prípravky sa delia na kontakné a systémové. Kontakné  prípravky sú na povrchu listu a bobuliach a v podstate neprenikajú do vnútra rastliny. Neliečia rastlinu, len zabíjajú huby na povrchu. Systémové prípravky prenikajú do rastliny a podľa výrobcov sú dokonca schopné liečiť už postihnuté rastliny (tzv. kuratívny účinok).

Ako vidieť systémové postreky sú lepšie vynaložené peniaze. Sú účinnejšie avšak za cenu poškodenia prirodzenej obranyschopnosti rastliny. Tiež neviem ako sa systémová látka dostane von ak sa už raz dostane do rastliny. Predpokladám, že najskôr cez hrozno:-).

Záverom - chcel som povedať, že ani najodolnejšia odroda neodolá silnému infekčnému tlaku, ak nebol krík správne pestovaný. Chorobám sa nevyhneme a preto je potrebné ich poznať, ale klasické prejavy sa na PIWI odrodách niekedy vôbec nevyskytujú. Ak si mám zvoliť postrek, tak si to premyslím a vyberiem si podľa aktuálnej situácie a stupňa napadnutia. Ja robím prevenciu kontaktným a "zachraňovací úrodu" systémovým.

Na fotke sú v strapci vidieť bobule poškodené hubovitou chorobou.

Odkaz na stránku o hubovitých chorobách viniča (aj s fotkami) boji proti nim je tu.

Odkaz na stránku galati o alternatívnych postrekoch je tu.

Odkaz na stránku o múčnatke (dobré foto) je tu.

Odkaz na stránku o perenospóre je tu.

 

 

 

 

Diagnostika problémov vo výžive viniča

Diagnostika výživových problémov viniča a ich riešenie je pomerne zložitá záležitosť. V literatúre sa píše o chemickom rozbore listov tzv. listovej analýze a taktiež o chemickom rozbore pôdy. Ja neviem ako sa taká analýza robí a ani neviem kto a za koľko by mi takú analýzu vedel urobiť.  Takže zatiaľ sa spolieham na meranie Ph pôdy a vizuálnu diagnostiku listov pri prejavoch problémov s výživou. Pri základnej diagnostike podľa vonkajších príznakov sa  hodnotí farba listov - samostatne žiliek a pletiva a  posudzuje sa či sú príznaky na starých alebo mladých listoch, resp. postup príznakov. Odkaz na stránku galati s odborným popisom je tu.

Ešte dôležité upozornenie: Pred tým, než začnete pátrať, aký má Váš vinič problém s výživou, uistite sa resp. zabezpečte správne hospodárenie s vodou. Pokiaľ sa vinič "topí vo vode" na jeho listoch sa prejavujú rôzne v výživové poruchy a nedostatky.

Opis príznakov:

Nedostatok horčíka - žltnutie alebo červenanie listov. Ide od žiliek ku kraju lista. Začína sa na spodných listoch.

Nedostatok síry - list postupne žltne až celkom zbelie.

Nedostatok železa - celý povrch zmení farbu na bledo-zelenú až zostane biely. Začína sa na vrchných listoch.

Nedostatok zinku - vytvárajú sa žlté plochy medzi žilkami, list je malý.

Molibdén - listy zožltnú, odumierajú miesta rastu.

 

Jeden z algoritmov diagnózy je takýto:                           

                                                             Žltnutie listov

              Vrchné (mladé) listy                                                             Spodné (staré) listy

    

 pletivo medzi žilkami              žilky                                        pletivo medzi žilkami              žilky

 

nedostatok železa          nedostatok síry                           nedostatok mangánu         nedostatok dusíka 

                                                                                  nedostatok zinku

 

A keďže raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť, pripájam obrázky postihnutých listov.

Nedostatok dusíka:

 

Nedostatok draslíka:

Nedostatok fosforu:

Nedostatok horčíka:

 

Nedostatok Bóru:

 

 Nedostatok zinku:

 

 

Nedostatok Mangánu:

 Nedostatok Vápnika:

Nedostatok železa (chloróza):

Nedostatok Medi:

 Nadbytok vápnika (rastlinu už nemožno zachrániť):

 

Tubus

Tubus volajú v Modre "oplotek". Keď ma jeden miestny vinohradník obvinil, že som mu zobral z vinice oplotek, tak som sa pekne napaprčil. A ani som nevedel o čom hovorí (týmto pána Rastislava pozdravujem:-). Pôvodne som ich kúpil asi 10 ks a dokonca som máji začal tubusy odstraňovať. Mal som pocit, že sadeniciam škodia a listy hnijú. Ale bola to chyba a môj pôvodný záver nebol správny.  Aj preto som v záhradníctve v Modre dokúpil ďalšie. Toho roku im šli veľmi na odbyt, musel som ne týždeň čakať.  

Už teraz na konci júna je evidentný rozdiel medzi sadenicami v tubuse a bez neho. U rizlingu vlašského aj viac ako 30 cm. Tubus chráni nielen pred mrazom a vetrom, ale evidentne chráni sadenice aj pred silným slnkom. Na záhrade mám "škôlku" a sadenice bez tubusu majú na listoch nekrotické škvrny na okrajoch listov. Keďže poškodenie v tubusoch nie je  "dedukujem" uvádzané skutočnosti. Okrem iného som sa o tubuse dočítal, že chráni sadenice pred chorobami a pokiaľ sú listy v tubuse nie je potrebná chemická ochrana (Pavloušek: Moderné vinohradníctvo). Tubus je skutočne vynikajúca pomôcka pri pestovaní mladých sadeníc, jeden kus stojí čosi do 50 centov.

Link na obrázky s použitím tubusov je tu.

Foto môjho tubusu:

 

O hľadaní ideálnej odrody

            V súvislosti z otázkami, ktoré mi často kladiete na tému, ktorá odroda je najlepšia, aká je odolnosť tej či onej odrody by som rád upriamil Vašu pozornosť na webové stránky pestovateľov, ktorí už dávno vyskúšali odrody, s ktorými my u nás len začiname.  Samozrejme ide o rusky písané hodnotenia odrôd, ktoré sú  pomocou aplikácie google-translator pochopiteľné aj pre nás. Mňa zaujala stránka www.http://idealsort.com. A napriek tomu, že je to predajca a marketing tam má svoje miesto, môžeme tu nájsť veľa zaujímavých informácií. Možno tu nájsť aj porovnania, ktoré odrody sú najúrodnejšie, ktoré majú najväčšie bobule, najlepšiu chuť a pod.

- časti Kolekcia fotky a popis najpopulárnejších odrôd na ruskom a ukrajinskom trhu, odkaz tu.

- v časti Kolekcia 2012 sa nachádzajú základné charakteristiky a fotografie stolového hrozna. A aj napriek tomu, že je to ročník 2012 mnohé odrody sú novinky na ruskom trhu. Priamy odkaz tu.  Len pre upresnenie - fotka patrí k textu nad ním.

- v časti Analýza úrody 2012 sa nachádzajú, krátke hodnotenia jednotlivých odrôd. U starších sú kratšie (autor vychádza z predpokladu, že ich už poznáme :-) a  u novších potvrdzuje/vyvracia proklamované vlastnosti o veľkosti bobúľ alebo odolnosti a pod. Priamy odkaz tu.  

- Analýza úrody 2011 odkaz tu

- Analýza úrody 2010 odkaz tu.

- v časti Ochrana viniča pred chorobami, si môžete prečítať, že skúsenosti pestovateľov v Rusku jasne určujú, že dva postreky sú potrebné.  Odkaz tu.

Výsledky predošlých sezón s hodnotením jednotlivých odrôd uvádza aj pestovateľ z Ruska na stránke www.vinograd-34.ru.

- Výsledky sezóny 2012 nájdete tu.  

- Výsledky sezóny 2011 nájdete tu.

 

Ďalej je tu stránka www.vinograd.info, kde som vybral hodnotenie úrody z roku 2009, tiež ide o krátke poznámky ku vyobrazeným strapcom hrozna. Odkaz je tu.

No a v neposlednom rade sú to stránky šľachtiteľov, ako sa oni sami často označujú selekcionérov. Ich odrody sú veľmi populárne a úspešné. Nemôžem si dovoliť ich hodnotiť a postupne sem zaradím všetkých. 

- Veľmi populárne sú odrody od p. Krajinova. Patrií sem Trojka, Xenia a pod. Jeho odrody sú veľmi vydarené, majú vysokú trhovú hodnotu. Myslím, že sa na odolnosť prioritne nezameriava. Šľachtiteľ Krajinov, má svoju stránku tu.

- Mňa osobne veľmi zaujali odrody pána Višneveckého, napr. Valek alebo Chameleon. Sú menej známe a vyzerá to tak, že sa zameriava sa hlavne na skorosť a úrodnosť.   Link na jeho stránku je tu.

- A ešte pridám link na ukážku toho, ako potom vyzerá výstava stolových hrozien. Tiež si takú  musím urobiť, len zatiaľ ešte nemám z čoho. Odkaz je tu.

Strana 8 z 12