Tohoročné zakoreňovanie bude asi moje posledné. Na budúci rok si plánujem, že už budem iba štepiť. Začal som 5. marca vykopaním odrezkov zo zeme. Keďže boli veľmi rozmočené tak som ich len opláchol a vo vode už nenamáčal. Narezal som dvojočkové odrezky a vložil do pohára s vodou. Výška hladiny vody cca 2 cm. Po piatich dňoch začali rašiť očká a po 20tich už boli takéto.

Prvé korienky sa objavili veľmi rýchlo. Toho roku bol prvý Viktor. V piatok boli na spodku odrezku len biele trhliny (klaus) a v nedeľu asi 0,5 cm korienky. Sadenicu som zasadil do krabice od mlieka - zmes záhradnej hliny, piesku a rašeliny + drevený popol.

U tých výhonov, u ktorých sa objavilo súkvetie som toto odštipol. Taktiež som u výhonov odštipol rastový púčik po vyrašení 4-5 listov. Týmto sa rast výhonu zastavil a odrezok má dostatok času a živín na vytvorenie korienkov.

Medzi jednoočkovými toho roku zvíťazil Sedoj, dokonca rýchlejšie ako dvojočkový z toho istého odrezku. Korienok má asi 2mm, ale nemám cez týždeň čas a tak som ho radšej zasadil s ostatnými sadenicami.

Ku poslednému marcu sa už vytvorili korienky na väčšine odrezkov. Zaostáva Ataman Pavljuk, ktorý je veľmi hrubý  a ES 15-53, ktorý je naopak veľmi tenký.

Apríl pokročil a aj veľmi tenké odrezky ES 15-53 vytvorili korienky. Len Ataman sa nerozhýbal, tak som tam prihodil dva odrezky z Furoru nech tam nie je sám. Zatiaľ ďalej čakám, listy sú pekné zelené a tak udržujem hladinu vody na rovnakej úrovni.

Dňa 18.4.2014 som zasadil do kvetináča Atamana aj oba odrezky Furoru. Korienky boli cca 2-3 cm dlhé. Podľahol som však tlaku "okolia" a vysadil som von do záhrady Preobraženie, Boženu  a väčšinu ostatných sadeníc. Bola to chyba. Do večera sa ochladilo a nasledoval strašný vietor a dážď. Teploty mali rásť a nesmú byť v noci pod 10 stupňov. Uvidíme ako sa teplotný šok podpíše na ich ďalšom vývoji. To už bude iná kapitola:-).

Keďže som nemohol pripravené odrezky naštepiť/očkovať tak som sa rozhodol zakoreniť ich aj jednoočkové. Prvý vyrašili korienky Preobraženie a Kraseň. Počas horúceho víkendu 14.-15.6. sa vysušila voda v nádobách a viaceré odrezky zaschli, takže nie všetko mi vyšlo, ako by som chcel.

Všimol som si, že na Ukrajine sú v ponuke veľmi pekné japonské odrody hrozna. Len pre zaujímavosť pridávam odkaz na stránku predajcu. Sú naozaj krásne a exotické :-). Odkaz tu

Oprava (22.7.2014): našiel som človeka čo toto hrozno pestuje. Povedal, že odolnosť ku chorobám je na úrovni priemeru PIWI odrôd a odolnosť ku mrazu je údajne až -22C. To dáva nádej na pestovanie aj v našich podmienkach. Strapce sú veľmi pekné, stimulátory rastu nepoužíva (higerlin).

P.S.: Japonci používajú stimulátory na podporu rastu bobúľ  t.j. postrekmi zlepšujú vlastnosti hrozna. Bobule sú po nich väčšie a bez semien.

Na obrázku je odroda gold finger alebo manicure finger. Na Ukrajine sa predáva veľmi podobné hrozno s názvom Typ Izjuminky, ktorá by sa u nás určite pestovala lepšie. Odrezok sa predáva za cca 15 EUR, lebo je to novinka.

Chcel by som sa len zamyslieť nad údajmi o odolnosti ku hubovitým chorobám, ktoré majú niektorí predajcovia uvedené na svojich stránkach pri odorodách vyšľachtených pánom Andronovom. Tiež som tomu na chvíľu rád podľahol, že existuje odroda/hybrid, ktorý má skvelé pestovateľské vlastnosti a je takmer imúnny ku hubovitým chorobám. Keď som začal hľadať informácie o tom, ako to s viničom od pána Andronova vlastne je v krajine jeho pôsobenia zistil som, že to je trošku inak. 

Pán Andronov je v šľachtiteľ, ktorý vyšľachtil alebo z krížencov vyselektoval odrody ako je Deva Marija, Marija Magdalena, Gavril, Melitopoľskyji černij a pod. Známy predajca a šľachtiteľ na Ukrajine pán Pljasunov napísal malú knižku (link tu), kde tieto odrody opísal a veľmi vychválil. Ťažko povedať, či to bol zámer ako zvýšiť ich predaj alebo len opísal vlastnú pozitívnu skúsenosť.  Pravda však je, že mu mnohí záhradkári na Ukrajine a Rusku "ďakujú" za stratu. Ak si vezmeme, že údaje o fantastickej odolnosti ku chorobám napr. u odrody Gavril /7-9 bodov/ uvádza len pán Pljasunov a predajca z Limbachu je súvislosť zrejmá. Ak si preveríme údaje o odolnosti ku chorobám u iných predajcov priamo na Ukrajine nájdeme len  3 body /5 bodová stupnica/ - čo je len slušný priemer.

Čo je však ešte horšie odrody od pána Andronova často nemajú ani iné proklamované vlastnosti, ako je chuť, vzrast či úrodnosť. Na najväčšom vinohradníckom fóre majú  jeho hybridy samostatnú časť. Drvivá väčšina príspevkov na fóre je negatívna.  Našiel som len jeden pozitívny ohlas na jeho novinku s názvom Ozon.

Keď som sa pýtal svojich známych, ktorí majú s pestovaním uvedených odrôd osobné skúsenosti odpovedali dosť neochotne. Nechceli ma odrádzať, že možno v našich podmienkach sa odrody  osvedčia. O ich výbornej odolnosti ku chorobám nevedeli povedať nič.  Ostatné vlastnosti komentovali skôr negatívne. Zrejme je to dôsledok prehnaných očakávaní, ktoré mali pod vplyvom až príliš pozitívneho marketingu.

Nechcel som povedať, že odrody od pána Andronova sú zlé, chcel som len upozorniť, že ich odolnosť ku chorobám je pravdepodobne nižšia ako uvádzajú ich predajcovia.  Ja ich budem rozhodne  naďalej pestovať /bez veľkých očakávaní/. Možno naše podmienky v nich prebudia to, čo na Ukrajine a v Rusku akosi zaspalo.

Spôsoby množenia vychádzajú z toho, že asinima sa nedá množiť vegetatívne. Preto je potrebné štepiť alebo očkovať semenáče. Aj tu sú však efektívne len určité postupy. Pomerne efektívne a jednoduché je očkovanie minuloročným očkom do kmienika dvoj-trojročného semenáča. Očko/štep odoberieme vo februári-marci, keď  asimina ešte nevyrašila a toto odložíme v chladničke. V máji, keď na samenáči vyrašili listy naočkuje očko na kmienik vo výške 10-12cm. Pozor očko sa nesmie prekryť páskou. Následné odstránime hornú časť listov, s tým, že ponecháme len 2-3 horné listy. Ak sa očko "prichytí" a začne rásť hornú časť semenáča nasledujúcu jar odstránime. V prípade neúspechu očkovanie opakujeme v nasledujúcom roku. Môj prvý pokus v roku 2013 bol neúspešný - očká mi vyschli. v chladničke. Aj tak som to skúsil, nakoľko táto metóda umožňuje reparát, bez výrazného poškodenia semenáča.

Video s komentárom nájdete tu.

 Dňa 8.5.2014 som zaočkoval dva semenáče, nakoľko boli úplne bez listov po útoku slimákov, nemohol som už dlhšie  čakať. Odrezok som chcel celý využiť a tak som vrcholovú časť zaštepil do jedného zo semenáčov. Foto neskôr len v prípade úspechu:-). 

Jedno z očiek ako aj štep sa úspešne rozvíjajú (28.5.2014). Okrem toho som 24.5. zaočkoval ďalšie dva semenáče, kde slimáky zničili aj spiace očká. Keďže som doma zabudol štep, tak som použil očká z Primy, ktorá rastie v tej istej záhrade. Viac-menej očakávam neúspech, lebo netuším či sa "prijmú" očká odobrané priamo zo stromu v máji a taktiež netuším či ich slimáky opätovne nezožerú.

Z plastových fliaš som vyrobil akúsi zábranu, ktorú som nasadil na kmene stromov čím som ich chcel ochrániť pred hordami slimákovi, ktoré útočia na všetko zelené v  záhrade. Foto som sa rozhodol zatiaľ nezverejniť, lebo nechcem, aby ste sa mi smiali. Najskôr zistím či to vôbec pomôže. Ak máte nejaký zaručený spôsob, tak mi ho prosím pošlite. Pivo a ovsené vločky som už aplikoval :-).