Vedenie
Od začiatku používam stredné rýnsko-hesenské vedenie. Vzdialenosti medzi radmi sú 2,2 metra, medzi kríkmi v rade od 1,3 do 0,9 metra. Výška kmienka 80 cm. Na vedení sú tri dvojdrátia, výška horného dvojdrôtu je 2,2m. Veľkosť listovej steny je cca 1,4-1,8 metra, nakoľko nechávam vinič prerásť cez najvyšší drôt. Keď prerastie horné drôty cez 40 cm, tak ho ostrihám - "osečujem". To, že sa to silno rastúcim odrodám nepáči a chceli by rásť aj viac, ako to tak vidím už na začiatku júna. Silno rastúce odrody sú už 0,5 m nad horným drôtom. Ťažne majú dĺžku od 1,0 do 1,5 metra. Zásobné čapíky nerobím. Ťažne ohýbam, ale 20 cm je veľmi málo, spodný koniec ohnutého ťažňu musí byť aspoň 20 cm pod dolným drôtom. Na obrázku Monarcha, rastie druhým rokom. Vidieť, že oblúk ťažňa je nedostatočný tu.
Od roku 2014 skúšam pestovanie v tvare jednoduchý záves (záclona). Medziradie cca 3,3 metra, vzdialenosť medzi kríkmi 1 meter. Výška kmeňa 1,6-1,8 metra. Veľkosť steny až po zem:-). Rez rýnsko-hesenský t.j. zatiaľ žiadne čapíky. Zatiaľ sa mi zdá, že sa to silno rastúcim odrodám nepáči. Zatiaľ je až príliš skoro na hodnotenie, len by sa mi chcelo, aby im to vyhovovalo.
V roku 2013 som začal aj s priestorovým tvarom p.Slamku. Výška kmienka cca 1,8 metra, na vrchu je koleso s priemerom cca 60 cm. Vybraný jedinec zatiaľ nedorástol, ale s predstavou akéhosi solitéru so strapcami na vrchole koruny mám v pláne používať dva poloťažne. Dĺžka poloťažňov tak, aby presahovali cez okraj kolesa, vychádza mi to tak na 4-6 očiek. Plocha pre samostatnú rastlinu 6 metrov štvorcových.
A samozrejme pestovanie na pergole, ktorú som vytvoril na južnej strane domu. Tento spôsob sa mi vidí ako najľahší nakoľko to beriem tak, že sa o krík nestarám celý rok. Rez robím na ťažne cca 10-12 očiek na ťažeň.
Zaťaženie
Niet čo vypočítať, vinič zaťažujem tak, aby bol ťažeň od kmeňa ku kmeňu. Pôvodne som robil vzdialenosti medzi krami cca 1,2metra. Potom som ich skrátil na 0,9 metra aby sa ich do radu vošlo viac. Ale v konečnom dôsledku je to jedno. Ak je vzdialenosť väčšia vyjde 12-15 očiek ak je menšia vyjde 8-10. Teraz sa mi vidí najlepšia vzdialenosť medzi krami 1,5 metra so zaťažením do 20 očiek na krík, ktorý má plochu pôdy 3,0-3,3 m2. So zaťažením súvisí aj odstraňovanie súkvetí. Toto robím tesne po odkvitnutí tak, aby na každom výhone zostalo maximálne 1 kg hrozna. Vychádzam z predpokladanej hmotnosti strapca. Napríklad u Jalovenského nechávam 2 súkvetia na výhonok, u Jubileja Novočerkasska 1 súkvetie na výhonok, príp. 1 súkvetie na 2 výhonky podľa jeho veľkosti, u Super-Extra 1 súkvetie atď.
Doplnenie: Ak je výhon preťažený, tak zastavuje svoj rast. Strapec treba odstrániť. Výhon určený ako ťažeň pre budúci rok sa nesmie zaťažiť.
Rez
Rez neskoro na jar odďaľuje rašenie, čím by sa dal využiť ako ochrana proti neskorým mrazom. Ja som robil zimný rez už počas Vianoc - hlavne kvôli nedostatku času na jar. Ale nebolo to dobré riešenie, niektoré ťažne praskli a uschli, resp. na jar vyrašila iba časť pukov pred ohybom (miestom s prasklinou). Myslím, že v roku 2012 som robil rez veľmi neskoro a vinič si naozaj poplakal, ale prežil.
Chemická ochrana
V roku 2012 som žiadnu ochranu nerobil, všetky kríky prežili. V lete 2013 som použil proti múčnatke Sulikol K. Výsledkom boli spálené listy a ich úplný opad. Takže v roku 2014 žiadnu chemickú ochranu neplánujem. V konečnom dôsledku, ak chcem zistiť, ktoré odrody sú najodolnejšie, tak ich musím bez chemickej ochrany ponechať.
V roku 2013 som použil výluh z dreveného popola ako prírodný prostriedok boja proti múčnatke. Viem že niektorí pestovatelia používajú tento prostriedok vo forme výluhu (24 hodín) alebo aj ako vývar (variť hodinu:-). Dokonca sa odporúča aj ako listové hnojivo pre zlepšenie vyzrievania révy. Musím povedať, že tento roztok nejak zvlášť neúčinkuje a v boji proti múčnatke zrejme nepomohol viac ako prúd čistej vody. Podobnú skúsenosť mám aj s výluhom z cesnaku. Voškám to možno vadí, ale nie natoľko, aby uhynuli alebo aspoň odišli. Na mladé sadenice som však toho roku použil Cabrio Top.
Hnojenie
V roku 2013 som na jar použil liadok, možno aj preto som mal zopár jedincov napadnutých múčnatkou. V roku 2014 používam hnojivo určené pre hrozno a vinič, ktoré ma špeciálne upravené zloženie. Okrem toho používam ako hnojivo drevený popol z krbu. Jeho zloženie pri dlhodobom používaní údajne zabezpečuje výbornú ochranu proti hubovitým chorobám. Takže mi to vychádza tak, že je lepšie nehnojiť, ako to pohnojiť.
Zelené práce
Zálistky som vylamoval, resp skracoval na 4 listy, toho roku sa možno dočkám aj úrody zo zálistkov, tak budem múdrejší ako s ich skracovaním. To ale platí len pre tie odrody, ktoré majú túto schopnosť, napr. Trojka.
