Na začiatku žiadny podnožový vinič nebol. Bola iba európska réva, ktorá ani nepoznala hubovité choroby. Lenže potom prišla muška philloxera (viac informácií tu) a všetko sa zmenilo. K tomu  dorazila do Európy aj múčnatka a perenospóra a pestovanie hrozna sa zmenilo na boj s chorobami.

Aby naši predkovia porazili filoxéru museli vymyslieť nové postupy pestovania. Zistili, že americké révy sú tolerantné k jej existencii a tak začali krížiť európsku a americkú révu s cieľom vyšľachtiť odolné hybridy, ktoré budú mať rovnako chutné hrozná ako pôvodná európska réva. Ich snaženie sa v podstate nepodarilo, ale podarilo sa im vyšľachtiť révu, ktorá je tolerantná ku filoxére a zároveň má dostatočnú afinitu (kompatibilitu) pre naštepenie révy európskej. No a to je vlastne podnožový vinič.

Jeho používanie teda zabezpečuje  tolerantnosť/odolnosť voči filoxére (tá tu stále je), ktorá je rôzneho stupňa a závisí aj od danej odrody, ale aj od pôdy a geografickej polohy. Zároveň ovplyvňuje ostatné vlastnosti naštepenej révy - vegetačnú dobu, mrazuvzdornosť, vyzrievanie révy, odolnosť ku suchu, veľkosť aj cukornatosť hrozna.

Pestovanie viniča na vlastných koreňoch je teda určitým rizikom, nakoľko môže viesť ku likvidácii týchto "pravokorenných" rastlín. Ja sa v Trenčíne spolieham na to, že moja oblasť pestovania je za severnou hranicou pestovania hrozna. Je mi jasné, že filoxéra túto hranicu nevidí a je možno iba otázkou času kedy sa u mňa objaví. 

Niekde som čítal, že určitou formou ochrany je pravidelné orezávanie rosných koreňov, lebo filoxéra nežije vo veľkých hĺbkach. Rusi využívajú odpor filoxéry ku kremičitému piesku a sadia vinič do rúr (priemer 30 cm, dĺžka 50-70cm) naplnených čistým pieskom. Predpokladajú, že filoxéra do zeme vniká popri kmeni a keď tam narazí na piesok tak nebude postupovať hlbšie. Taliani majú oblasti, ktoré zaplavujú (50 dní) vodou,  s cieľom utopiť larvy prežívajúce zimu na koreňoch.

Efektivita týchto metód je otázna a ja sám ich nepovažujem za dostatočné. Väčšina mojich viničov je preto štepená a postupne budem všetky odrody pestovať iba naštepené na vhodných podnožiach.

P.S.1 Ako podnož určite vyskúšam aj izabelu a samoroďáky zo Záhoria, (čo som dostal od kamarátky Majky, za čo ešte raz ďakujem) ale iba ako pokus ako sa im bude dariť. Samoroďáky zasa nie sú proti filoxére odolné na 100%. 

Podnožový vinič ruskej produkcie z roku 2000. Kríženec druhov - cinerea, riparia a amurensis. Silný rast, odolnosť voči mrazu -28 C. Znáša až 10% vápnika v pôde. Odolnosť voči filooxsére 1,5-2,0 bodov. Odolnosť voči listovej forme priemerná. Odolnosť voči hubovitým chorobám 1,0-2,0 body. Mužský typ kvetu. Vyzrievanie révy cca 85%. Veľmi dobre sa zakoreňuje. Na jar 2014 najlepšie so všetkých odrezkov. Viac sa dočítate tu.

Skúsenosť z roku 2014 - naozaj veľmi dobre sa zakoreňuje, toho roku najlepšie zo všetkých podnoží. Rast je veľmi bujný.

V roku 2014 bez príznakov chorôb, rast silný. V roku 2015 ho som na Andros naočkoval Bajkonur, ten sa celkom pekne sa ujal. Nechávam ho zmocnieť, na našej pôde sa mu darí dobre.

Podnožový vinič od pána Svensona. Veľmi silný rast (až 5m za rok). Kvet ženský, vyzriervanie révy cca 90%. Vegetačné obdobie 145 dní. Veľmi vysoká odolnosť ku hubovým chorobám. Mierne citlivý na vírusové ochorenia. Veľmi odolný ku koreňovej forme filoxéry. Znáša obsah vápniku v pôde do 10%. Odolný voči mrazu, znesie až -40C. Tvorí silnú koreňovú sústavu, veľké množstvo koreňov od pätky. Viac nájdete tu.

V roku 2013 sa veľmi dobre zakoreňoval, ale výhony veľmi tenké.

V roku 2014 je rast bujnejší, výhony majú hrúbku vhodnú na štepenie. Veľmi ľahko prijal odrodu Senzácia. Takže si jeden zatiaľ ponechám ako zdroj odrezkov pre ďalšiu výsadbu. Na konci sezóny rast veľmi silný, bez chorôb.

Stará a osvedčená odrody podnožového viniča. Veľmi silný rast a veľmi dobe rozvetvená koreňová sústava. Znesie až 10% obsahu vápnika v pôde. Znesie mráz do 30 stupňov. Podporuje rast veľkých hrozien, ale zároveň podporuje aj spŕchavanie kvetov a predlžuje čas dozrievania.   Viac sa dočítate tu.

Podnožový vinič strednej sily rastu. Koreňová sústava dobre rozvetvená, strednej veľkosti. Réva vyzrieva na 80%. Vysoká odolnosť ku hubovitým chorobám a mrazu. Znesie obsah vápna do 9%, veľmi dobre sa zakoreňuje.  Na naštepený vinič ma podobný vplyv ako podnož SO4. Viac informácií nájdete tu.

Veľmi rozšírený a časom preverený podnožový vinič. Rast je stredný, zakorenenie veľmi dobré. Znesie mrazy do 30 stupňov pod nulou. Toleruje vápnik v pôde až do 18%. Prakticky naj podnož - univerzálna aj pre stolové aj pre muštové odrody. Skracuje dobu zrenia, ale bobule sú menšie než na podnoži K5BB. Viac informácií nájdete tu.