Je známy aj pod názvom Persimmon, Hurma, Kaki alebo Tomel. V Číne je jeho kultivácia a používanie známe viac ako 2000 rokov.  V mnohých kultivaroch má ovocie vysokú hladinu tanínov, ktoré spôsobuje trpkú chuť nezrelého plodu. Táto hladina sa dozrievaním znižuje.  Preto je ovocie nejedlé, až kým nezmäkne po zbere. Po dozretí a zmäknutí má výbornú a sladkú chuť, dužina je gélovitá.

         Niektoré odrody ako napríklad Fuyu neobsahujú taníny keď sú tvrdé a dajú sa jesť ako jablká. Nieto netrpké odrody majú menej komplexnú chuť.

       Plod  kaki  svojím tvarom pripomína rajčinu. Má močopudné účinky, takže sa odporúča pri problémoch spojených so zadržiavaním vody v tele. Vhodný je pre ľudí s artritídou a dnou. Toto ovocie má i upokojujúce účinky. Pomáha udržiavať pod kontrolou hladinu cholesterolu. Vďaka antibakteriálnym látkam potláča množenie škodlivej mikroflóry čriev.
      Hurmi kaki obsahuje vápnik, čím prispieva k udržiavaniu pevných kostí. Vďaka množstvu vitamínu A, ktorý sa mení na betakarotén, sa odporúča tehotným i dojčiacim ženám, deťom a starším ľuďom, ale aj fajčiarom a tým, ktorí si častejšie doprajú alkohol. Okrem toho obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín C a E, ktorý pozitívne ovplyvňuje stav pokožky a spomaľuje tvorbu vrások, škvŕn. Odporúča sa pri problémoch s vypadávaním vlasov. Hurmi kaki obsahuje draslík, horčík, fosfor, meď, mangán. Pokiaľ sa konzumuje čerstvé, zlepšuje stav srdcovo-cievneho systému. Je i zdrojom lykopénu, čím sa z neho stáva účinný antioxidant, ktorý chráni pred rakovinou prostaty, krčka maternice, žalúdka a pľúc. Vďaka železu sa odporúča ako jeden z preventívnych či liečivých prostriedkov pri anémii (málokrvnosti). Hurmi kaki je zároveň zdrojom ľahko stráviteľných cukrov, takže za krátky čas dokáže poskytnúť telu dostatok energie.

   Mimochodom diospyros kaki je strom, ktorý ako jediný prežil výbuch atómovej bomby v Nagasaki. Vďaka jeho schopnosti prežiť a sile jeho rastu sa stal Stromom sveta. Viac info tu.

 A okrem tohto všetkého je zaujímavé, že sa dá vypestovať aj u nás:-)

V roku 2014 sa "mojim" kaki nedarí, na kôre  a listoch sa prejavuje pre mňa neznáme hubovité ochorenie. Pod kôrou je čierna vrstva odumretého dreva, na reze vidieť čierne odumreté časti dreva. Ak viete o čo ide a ako s tým bojovať, dajte mi prosím vedieť.

Fotka praskliny na kôre.

Fotka rezu:

Zakúpený v Bulharsku, štepený na podpníku. Vysadený na jar 2013. Je to trpaslík medzi hurmami. Zato je však veľmi odolný mrazu a chorobám. naše podmienky zvláda v Trenčíne. Je to anglický kultivar, výška do 3 metrov.  Plody do 150 gramov, priemer do 10 cm, výška plodu 10cm.

Zatiaľ pestovaný v kvetináči. V roku 2014 zakvitol, ale po silných vetroch mu v máji zostal len jeden kvet :-(. Rast len slabý až stredný.

U nás je v predaji ako jedna z najodolnejších, údajne v pohode zvláda -20 pod nulou. Štepená vysadená na jar 2012. Táto odroda je silno rastúca, veľmi úrodná, plody do 150 gramov. Pestovatelia na Ukrajine ju považujú za najmenej chutné kaki v porovnaní s odrodami, ktoré tam pestujú. Mne sa zdá byť veľmi chutná.

V roku 2013 som ich pestoval v kvetináči a takto som pokračoval som aj v roku 2014. Od polovice leta však len chradli. Jednu som sa pokúsil preočkovať na odrodu Hirotenaši, ale zo 6tich očiek sa neprijalo ani jedno. Očko uschlo a rana pod ním sčernela.

Celkom by som zabudol na tomel, čo som kúpil od pána Maruškina na jar 2012. Nepovedal mi aká je to odroda, ale myslím, že na kiwi-fóre ho dakto prezradil. Až 1,2 metra vysoký stromček mal hneď po vysadení problémy a listy zhnedli a uschli. Myslel som že je po ňom, ale na jar 2013 opäť vyrašil. Scenár sa však opakoval a výhonky na konci júla zhnedli a odumreli. Predpokladám, že ide o dáke hubovité ochorenie. To že prežil už druhú zimu v Trenčíne skôr zázrak a výsledok miernej zimy 2013/2014. Ak to tejto jari stihnem, tak ho presadím do kvetináča, aby sa spamätal.  

Tak som ho presadil (4/2014) a jeho život ďalej pokračuje. Len zatiaľ neviem či rastie Tipo alebo podpník. V priebehu leta sa listy zošúverili a odpadli. Už sa mi sním nechce jedovať, zrejme končí.

Je to semenáč objavený v Bulharsku, ktorý sa vyznačuje veľkými plodmi a veľmi dobrou odolnosťou voči mrazu. Vysadený do voľnej pôdy na jar 2013. Rast v roku 2013 len priemerný. Začal rašiť až začiatkom mája. Prekvapilo ma, že vyrašil pod pôdou, ktorú som nakopčil na kmienik, ako ochranu proti marazu. Takže to vyzerá tak, že v korunke horko ťažko vyrašilo zopár pukov, ale pod pôdou sú na kmeni pekne rozvité veľké  puky.  Rozmýšľam či je im pod pôdou lepšie, ale ide o to, že zakryté puky lepšie zvládli zimu. Aj keď toho roku bola zima naozaj mierna.

V máji 2014 tento vývoj pokračuje, horné časti stromu usychajú, v dolnej časti pekné výhony od 20 do 40cm. Samozrejme na štepenej časti sú tie kratšie. Do jesene narástol na 1,5m.

V roku 2016 na jar omrzol, ale spamätal sa do konca roka dosiahol vyšku 2,2 metrov. Žiaľ na jar 2017 sa neprebral. Zima v TN bola kruta a nadzemná časť kompletne zmrzla. V juni sa prebrali očka pod zemou a začali sa tlačiť nad zem. Som nazad v roku 2013.

V roku 2021  dosiahol výšku cca 3m a po prvý krát zarodil cca 15 plodov:-)

Odroda, ktorú som kúpil na štepenom podpníku od pestovateľa z Bulharska na jar 2013. Neskôr som ho vysadil do voľnej pôdy v Budmericiach. Ide o ukrajinskú odrodu pomerne odolnú mrazom. Je samoopelivá. Podľa opisu z botanickej záhrady v Odese vyrastie do výšky 3-4 metrov a šírky 3 metre. Listy bývalú často napádané hubovitými chorobami. Úrodnosť cca 70-100 kg. Plody majú do 100 gramov a po zbere si musia poležať na polici, aby stratili trpkosť.

Pomerne neskoro raší. V máji 2014 som zistil, že mi ju niekto zlomil (pozemok nemám oplotený). Ranu som ošetril balzamom a omotal PVC fóliou, ale rast sa zastavil, tak mám s toho zlý pocit. Nakoniec zisťujem, že aj u tejto odrody sa opakuje scenár ako u odrody Trojan. Horné časti chradnú a v dolnej časti (štepená časť) rašia puky. Na jeseň má cca 50 cm.