Množiteľského materiálu je (zatiaľ) nedostatok aj je drahý a zakoreňovanie odrezkov a zapestovanie pravokorenných sadeníc je neisté a zdĺhavé. A tak som prišiel a myšlienku naštepenia požadovaných odrôd na vlastný podnožový výpestok. Veď podnožový vinič nie je žiadna novinka a nemôže stáť veľké peniaze. Samozrejme že to problém. Podnožový vinič sa len tak nedá kúpiť. Nikto ho v malom nepredáva. A to ani odrezky ani sadenice. Po viacerých neúspechoch som sa nakoniec skontaktoval s pánom Rumanom zo Šenkvíc, ktorý mi zopár odrezkov podnožového viniča daroval. Týmto mu ešte raz ďakujem.

     A tak som na jar roku 2013 som zasadil asi 20 ks odrezkov z podnožového viniča SO4 a K5BB. Prijali sa všetky a pekne čakajú kým na ne naštepím požadované odrody. Až sem to je super. Lenže to mohlo byť ešte lepšie. Pán Ruman mi už vtedy radil, aby som si kúpil sadenicu muštového hrozna a  preštepil si ju na požadovanú odrodu. Vtedy sa mi to zdalo komplikované, ale dnes viem, že to bola vlastne výborná rada ako nestratiť celý rok. Ak by som bol od neho kúpil akýkoľvek vinič, mohol som ho v máji toho istého roku preštepiť na žiadanú odrodu. Ak by som potrebný štep nemal, aj tak by to nebola strata času, lebo koreň by sa rozvíjal a krík mocnel, čím by bol ešte vhodnejší na preštepenie v nasledujúcom roku. Na dvojročnej sadenici by som bol mohol ochutnať aj hrozno, lebo je predpoklad, že ak by štep zakvitol sadenica by hrozno vládala uživiť a sama by sa pri tom nezahubila.

Takže odpoveď pre tých, ktorí sa ma pýtajú či nemám ešte dáke odrezky, aby nestratili celý rok je jasná. Kúpiť a zasadiť akýkoľvek vinič - na kvalitnom podpníku a zabezpečiť, aby prosperoval. Keď zmocnie a dobre sa zakorení bude sa môcť preštepiť aj o rok alebo aj o tri.

Preštepenie vôbec nie je zložité a je ekonomicky aj časovo menej náročné, ako pestovanie pravokorennej sadenice. Ak z jedného trojočkového odrezku (štandard) vypestujem jednu sadenicu, tak z neho mám až tri štepené, alebo trojnásobne vyššiu šancu pri štepení jednej.

Keď som prekonal problém ako zakoreniť odrezky viniča a korienky sa objavili dostal som sa pred ďalší ešte vážnejší. Ako ich udržať pri živote kým ich zasadím do voľnej pôdy. Zdanlivo jednoduchá vec je až fatálne zložitá. Pri prvom pokuse s 10 sadenicami neprežila ani jedna. Mladý výhonok rýchlo rastie ale žije na úkor zásob, ktoré boli uložené v dreve jednoročného odrezku. Keď ich vyčerpá zvyčajne začnú problémy.

Veľmi dobrú radu mi dal jeden pestovateľ z Lotyšska. Nezačínajte s celým procesom skôr ako v marci. Na jar ide všetko lepšie aj zakoreňovanie aj zasadenie do voľnej pôdy bude vychádzať na teplejšie obdobie. Bola to výborná rada. Nakoľko vinič potrebuje slnečný svit na svoj rast a nemôže prosperovať pri svetle žiarovky v byte, kam slnko zasvieti na pár hodín cez deň ak vôbec do bytu svieti slnko.

Druhú výbornú radu som dostal od pána Mčodlidzeho. Na jeho stránke je mnoho vynikajúcich rád (textov aj nahrávok), kde je okrem iných napísané. Nepolievajte vinič viac ako je nutné. Radšej menej než viac a nikdy nie zvrchu ale vždy len zospodu, t.j. vodu nalievajte do misky. Zložitosť otázky koľko je menej však nie je jednoduché zodpovedať. Ak bude rastlina preliata začne sa topiť a dusiť. Na listoch sa začne prejavovať chloróza (blednutie listov) a okraje-čepele listov začnú zasychať. To je znamenie, že sa nesmie polievať. Keď bude mať rastlina príliš sucho, prestane rásť, ale bude žiť a čakať na vodu. Ak ju nepolejete 10 dní tak bude úplne v pohode. Vädnutie listov je znak, že rastlina má málo vody.

Samozrejme okrem svetla a tepla je tu  problém samotného substrátu. Vinič nemá rád pôdy s nízkym PH, resp. kyslú pôdu ako je rašelina. Ja som sadil vinič aj do rašeliny aj do piesku. Najlepšie výsledky som dosiahol s obyčajnou záhradnou pôdou. Pridával som trošku piesku aby bola priepustnejšia inak nič.

Vďaka troche šťastia a polievaniu  do misky pod kvetináčom (použil som PET fľaše) som do mája úspešne zakorenil a zasadil cez 30 sadeníc. Niektoré mali na jeseň dĺžku viac ako 3 metre.

Vyskúšal som zakoreňovať jednoočkové odrezky a vôbec to nebolo zložité. Jediný rozdiel oproti klasickej Radačovského metóde je ten, že rez pod očkom sa robí na maximálnej možnej vzdialenosti. Kým u viacočkového odrezku sa rez robí 0,5 cm pod spodným očkom u jednoočkového je to cca 10 cm - t.j. celá dĺžka medziuzlia. A to je všetko. Ak dáme odrezok do pohára s 2 cm vrstvou vody po 2 týždňoch vyraší z očka mladý výhon. Po ďalších cca 10-14 dňoch sa na hranici vzduch voda začnú spod kôry predierať malé korienky. Mne sa osvedčilo urobiť na pohári fixou risku a udržovať výšku vody na jednej úrovni. Úspech je zaručený.

Hrozno obsahuje draslík, kyselinu listovú, vitamín C, E a vitamíny B. Je plné antioxidantov. Šupky sú vynikajúce na zlepšenie trávenia, zároveň je hrozno zdravé aj pre srdce a prečistenie organizmu. Červené a tmavomodré odrody hrozna v porovnaní so zelenými obsahujú množstvo látok, ktoré chránia ľudské telo pred srdcovými a inými ochoreniami.

Vitamín C vo dvojici s vitamínom E je jednou z najlepších ochrán proti starnutiu. Vitamín E naviac zmierňuje bolesť svalov pri cvičení a po ňom a pozitívne pôsobí na nervovú sústavu a fyzickú výkonnosť. Omladzuje pleť a vlasy a pri hojení bráni vzniku hrubých jaziev.

Sušené hrozienka majú vysoký obsah prírodného cukru, preto predstavujú vysoko energetickú potravinu. Sto gramov hrozienok obsahuje až 280 kcal a okrem toho sú bohatým zdrojom draslíka a železa. Hrozno je tiež overeným afrodiziakom.